Laboratórne vyšetrenia sú neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o zdravie. Koluje okolo nich množstvo mýtov, ktoré môžu viesť k mylným záverom a zbytočnému podceňovaniu prevencie. Pozreli sme sa na tie najčastejšie – ako vo všeobecnej rovine, tak v súvislosti s konkrétnymi testami. Ktoré zaužívané predstavy o laboratórnych vyšetreniach by už v modernej spoločnosti nemali obstáť?
Cítim sa dobre, testy nepotrebujem Keď vyjde výsledok mimo normu, znamená to chorobu Krvný obraz povie všetko Keď mi lekár odoberie krv, prejde komplexným vyšetrením CRP mi povie, či mám vírus alebo baktériu Preventívne vyšetrenie rakoviny prostaty je nepríjemné Nalačno znamená, že si smiem dať kávu Na každý test musí byť odobratá nová vzorka krvi Krvné testy predpisuje výhradne lekár
Cítim sa dobre, testy nepotrebujem
Napriek tomu, že tento prístup pomaly, ale isto stráca na popularite, stále ho zastáva veľká skupina ľudí. Dobrá subjektívna kondícia, ale bohužiaľ neznamená, že je v organizme všetko v poriadku. Mnohé ochorenia aj rizikové odchýlky totiž prebiehajú dlho úplne bez príznakov alebo len s veľmi nenápadnými prejavmi. Typickým príkladom sú ochorenia obličiek a pečene, ktoré o sebe dávajú vedieť až v poslednej fáze choroby, kedy ich už väčšinou nie je možné liečiť, alebo zvýšený cholesterol, ktorý nebolí, hoci jeho dôsledky môžu byť závažné. Zmyslom preventívnych laboratórnych vyšetrení je zachytiť takéto zmeny včas, teda skôr, než sa rozvinú do závažných ťažkostí.
Keď vyjde výsledok mimo normu, znamená to chorobu
Výsledok preventívneho vyšetrenia pohybujúci sa mimo referenčné medze sám o sebe neznamená diagnózu. Často ale predstavuje dôležitý signál, že je vhodné spozornieť. A práve v tom spočíva hlavný prínos preventívnych laboratórnych testov: môžu upozorniť na odchýlku v čase, keď človek ešte nemá žiadne ťažkosti a ochorenie sa iba začína rozvíjať. Včasný záchyt dáva väčší priestor zasiahnuť a nastaviť starostlivosť tak, aby sa nárastu problémov do budúcna predišlo. Odchýlka od referenčnej medze tak nemusí byť dôvodom na obavy, ale skôr užitočným zistením, ktoré umožní riešiť situáciu včas.
Keď sa povie „krvný obraz“, niekoho by podľa názvu mohlo napadnúť, že ide o akýsi komplexný obraz o zdravotnom stave. Nie je to však tak. Krvný obraz patrí k najzákladnejším laboratórnym vyšetreniam a lekári ho využívajú najmä na preverenie chudokrvnosti, krvných strát, porúch krvotvorby alebo prítomnosti zápalu. Toto vyšetrenie sleduje predovšetkým počty a vlastnosti krvných doštičiek a červených a bielych krviniek, medzi ktoré patria aj lymfocyty, neutrofily či monocyty. Prípadné zmeny v týchto parametroch môžu lekára nasmerovať k ďalšiemu vyšetreniu, napríklad pri podozrení na infekcie, ako je mononukleóza. Samotný krvný obraz však diagnózu nepotvrdí a zvyčajne je potrebné doplniť ho ďalšími testami – v prípade mononukleózy vyšetrením protilátok.
Keď mi lekár odoberie krv, prejde komplexným vyšetrením
Výsledok preventívneho vyšetrenia pohybujúci sa mimo referenčné medze sám o sebe neznamená diagnózu. Často ale predstavuje dôležitý signál, že je vhodné spozornieť. A práve v tom spočíva hlavný prínos preventívnych laboratórnych testov: môžu upozorniť na odchýlku v čase, keď človek ešte nemá žiadne ťažkosti a ochorenie sa iba začína rozvíjať. Včasný záchyt dáva väčší priestor zasiahnuť a nastaviť starostlivosť tak, aby sa nárastu problémov do budúcna predišlo. Odchýlka od referenčnej medze tak nemusí byť dôvodom na obavy, ale skôr užitočným zistením, ktoré umožní riešiť situáciu včas.
CRP mi povie, či mám vírus alebo baktériu
CRP totiž vypovedá predovšetkým o tom, že v tele prebieha zápal, ale samo o sebe spoľahlivo neurčí jeho pôvod. Hoci pri vírusových infekciách býva jeho hladina často nižšia a pri bakteriálnych vyššia, neplatí to bez výnimiek. Výsledok je preto vždy nutné posudzovať v súvislosti s celkovým stavom pacienta a prípadne doplniť ďalšie vyšetrenia.
názor OdbornÍKA„V minulosti sa predpokladalo, že vysoké CRP vždy svedčí o bakteriálnej infekcii. Posun lekárskej vedy však ukázal, že môže poukazovať aj na mnohé iné zdravotné ťažkosti.“
Jarmila Bečvářová
vedúca laboratórií SYNLAB
Preventívne vyšetrenie rakoviny prostaty je nepríjemné
Základná prevencia rakoviny prostaty sa nijako zvlášť nelíši od mnohých ďalších preventívnych vyšetrení. Stačí k nej test krvi. Z nej sa následne v laboratóriu meria takzvané PSA, teda prostatický špecifický antigén. V prípade prítomnosti niektorého ochorenia prostaty sa hladina tohto antigénu v krvi zvýši. O test možno za poplatok požiadať svojho praktického lekára, urológa alebo si ho zakúpiť jednoducho online ako samoplatca na www.eshop-synlab.sk.
Nalačno znamená, že si smiem dať kávu
Väčšina krvných odberov musí prebiehať takzvane nalačno, je teda potrebné vynechať jedlo, kávu aj akékoľvek ochutené nápoje. Mohli by totiž výsledky laboratórnych testov skresliť. Voda je naopak vhodná, pretože pomáha udržať organizmus hydratovaný a uľahčuje prúdenie krvi pri odbere.
názor OdbornÍKA„Referenčné medze, podľa ktorých sa posudzuje výsledok vyšetrenia, sú nastavené pre ranné odbery nalačno. Čokoľvek tučné, vrátane mliečnych výrobkov, môže navyše spôsobiť “zakalenie“ krvi, ktorú potom nemožno vyšetriť, a odber je potrebné opakovať.“
MUDr. Kateřina Pinterová
vedúca laboratória SYNLAB Brno
Na každý test musí byť odobratá nová vzorka krvi
Z jednej vzorky krvi možno vo väčšine prípadov vyšetriť viacero rôznych parametrov naraz, ak sú splnené potrebné laboratórne podmienky. Bežne možno stanoviť napríklad krvný obraz spolu so sedimentáciou a ukazovateľom dlhodobej hladiny cukru v krvi. V niektorých prípadoch je zo správne uchovanej vzorky možné vykonať ďalšie vyšetrenia aj dodatočne – v laboratóriách SYNLAB pri niektorých parametroch až do piatich dní po odbere.
Krvné testy predpisuje výhradne lekár
Mnoho preventívnych laboratórnych vyšetrení možno dnes absolvovať aj bez žiadanky, z vlastnej iniciatívy ako samoplatca. V dobe, keď je čoraz bežnejšie zaujímať sa o svoje zdravie aj nad rámec hradenej zdravotnej starostlivosti, predstavujú pre mnohých ľudí dostupný spôsob, ako si overiť vybrané zdravotné ukazovatele, doplniť prevenciu a lepšie sa zorientovať vo svojom zdravotnom stave. Samotná dostupnosť vyšetrení ale neznamená, že je vhodné vynechávať preventívne návštevy lekára alebo testovať čokoľvek bez rozmyslu. Skutočný prínos majú laboratórne testy vtedy, keď človek vie, prečo ich podstupuje, a dokáže ich výsledok správne zasadiť do súvislostí. Výsledky je preto vždy vhodné konzultovať so svojím lekárom.
Odborný garant článku: MUDr. Kateřina Pinterová, MUDr. Jarmila Bečvářová